Polygraf je vedecký prístroj ľudovo označovaný ako detektor lži. Zariadenie zaznamenáva a meria niekoľko fyziologických reakcii ľudského tela, a to konkrétne zmeny krvného tlaku, pulz, frekvenciu dýchania, chvenie v hlase, vodivosť pokožky, zreničky oka. Zatiaľ čo vyšetrovaná osoba odpovedá na kladené otázky buď áno alebo nie, prístroj počas výsluchu zaznamenáva dôležité dáta, z ktorých vie overeným postupom trénovaný polygrafológ vyčítať či vyšetrovaná osoba hovorí pravdu alebo klame.
Medzi častými objednávateľmi, ktorým poskytujeme vyšetrenie detektorom lži (polygrafom) môžete nájsť aj pod týmto textom uvedené odvetvia.
• Štátne a vládne organizácie
• Firmy a komerčné organizácie
• Ozbrojené zložky
• Vyšetrovateľov a orgány činné v trestnom konaní
• Súkromné bezpečnostné služby
• Súkromné osoby
• Banky a poisťovne
• Výrobné spoločnosti a fabriky
• Kasína
• Obhajcov
• Politikov
• Štátne a vládne organizácie
• Firmy a komerčné organizácie
• Ozbrojené zložky
• Vyšetrovateľov a orgány činné v trestnom konaní
• Súkromné bezpečnostné služby
• Súkromné osoby
• Banky a poisťovne
• Výrobné spoločnosti a fabriky
• Kasína
• Obhajcov
• Politikov
Existuje veľa dôvodov prečo sa vyšetrenie na polygrafe vykonáva. Medzi hlavné dôvody určite patrí objasňovanie skutočností, odhaľovanie podvodov, krádeže majetku, únik citlivých informácii, informácie o trestných činoch, kontakty s kriminálnym prostredím, existencia zlých úmyslov, zatajovanie informácii, nevera atď.
Samotný test prebieha vo viacerých krokoch
1. Pohovor pred vyšetrením na detektore lži – v prvom rade je nutné absolvovať rozhovor medzi polygrafológom, zadávateľom vyšetrenia a osobou, ktorá má byť vyšetrovaná na detektore lži. Pri vstupnom rozhovore sa kladú jednoduché otázky medzi vyšetrovanou osobou a polygrafológom. Vyšetrovaná osoba nesmie mať negatívny postoj voči polygrafológovi. Aby nevznikol negatívny postoj je potrebné v tejto fáze testovania proces prediskutovať. V rozhovore sa polygrafológ dozvedá určité informácie, pri ktorých je jasné čo je pravda a čo lož. Na konci testovacej fáze osoba, ktorá má byť vyšetrovaná na detektore lži podpisuje svoj bezúhonný, dobrovoľný písomný súhlas s vyšetrením.
2. Test nastavenia – získané nastavenie sa testuje na otázkach, ktoré sú formulované tak, aby odpoveď na ne bola úmyselná lož.
3. Samotný test – pokladajú sa otázky relevantné k stanovenému cieľu.
4. Rozhovor po vyšetrení – vyšetrovaná osoba sa dozvedá priebežné výsledky testu a spolu s polygrafológom diskutujú o odpovediach a konečnom výsledku testovania.
Relevantnosť fyziologických reakcií človeka môže byť ovplyvnená viacerými faktormi, ako sú choroba, duševný stav, stres, alkohol, drogy a pod. Celkový výsledok testu nie je možné zmanipulovať. Na internete a v médiách sa môžete často krát stretnúť s mylnou informáciou o tom, že existujú profesionálne trénované osoby, ktoré poznajú presný postup a princíp, ktorým vedia pri vyšetrení ovplyvniť svoje reakcie a zmanipulovať tak samotný výsledok testu na detektore lži. Takéto osoby vedia maximálne oklamať polygrafológa v predtestovej fáze rozhovoru. Napriek tomu sa úspešnosť vyšetrenia na detektore lži pohybuje medzi 95% až 98%.
1. Pohovor pred vyšetrením na detektore lži – v prvom rade je nutné absolvovať rozhovor medzi polygrafológom, zadávateľom vyšetrenia a osobou, ktorá má byť vyšetrovaná na detektore lži. Pri vstupnom rozhovore sa kladú jednoduché otázky medzi vyšetrovanou osobou a polygrafológom. Vyšetrovaná osoba nesmie mať negatívny postoj voči polygrafológovi. Aby nevznikol negatívny postoj je potrebné v tejto fáze testovania proces prediskutovať. V rozhovore sa polygrafológ dozvedá určité informácie, pri ktorých je jasné čo je pravda a čo lož. Na konci testovacej fáze osoba, ktorá má byť vyšetrovaná na detektore lži podpisuje svoj bezúhonný, dobrovoľný písomný súhlas s vyšetrením.
2. Test nastavenia – získané nastavenie sa testuje na otázkach, ktoré sú formulované tak, aby odpoveď na ne bola úmyselná lož.
3. Samotný test – pokladajú sa otázky relevantné k stanovenému cieľu.
4. Rozhovor po vyšetrení – vyšetrovaná osoba sa dozvedá priebežné výsledky testu a spolu s polygrafológom diskutujú o odpovediach a konečnom výsledku testovania.
Relevantnosť fyziologických reakcií človeka môže byť ovplyvnená viacerými faktormi, ako sú choroba, duševný stav, stres, alkohol, drogy a pod. Celkový výsledok testu nie je možné zmanipulovať. Na internete a v médiách sa môžete často krát stretnúť s mylnou informáciou o tom, že existujú profesionálne trénované osoby, ktoré poznajú presný postup a princíp, ktorým vedia pri vyšetrení ovplyvniť svoje reakcie a zmanipulovať tak samotný výsledok testu na detektore lži. Takéto osoby vedia maximálne oklamať polygrafológa v predtestovej fáze rozhovoru. Napriek tomu sa úspešnosť vyšetrenia na detektore lži pohybuje medzi 95% až 98%.
Vyšetrenie na detektore lži (polygrafe) obvykle trvá dve až tri hodiny.
Pri testovaní detektorom lži (polygrafom) môže byť prítomná len vyšetrovaná osoba a polygrafista. Iné osoby nemôžu byť prítomné pri testovaní z dôvodu možného skreslenia výsledkov. Pocity u testovanej osoby môžu byť výrazne ovplyvnené a mohli by znemožniť tak objektívny výsledok z testovania.
Polygrafológ uznáva nemožnosť vyšetrenia na polygrafe proti vôli človeka. Polygrafológ nezačne vykonávať vyšetrenie bez dobrovoľného písomného súhlasu vyšetrovanej osoby.
Samozrejme, vyšetrovaná osoba musí poznať postup a pripravované otázky na ktoré sa polygrafista počas testovania bude pýtať. Polygrafista sa pýta len na dohodnuté otázky s objednávateľom a nekladie žiadne iné otázky mimo dohody o ktorých by ani jedna zo strán nevedela.
Justičný systém v USA uznáva výsledky z detektoru lži ako dôkaz. Európska justícia nemá stanovený žiadny právny postoj. Výsledky z vyšetrenia na detektore lži slúžia väčšinou ako podporný, nepriamy dôkaz. Súd posudzuje, či a nakoľko sa bude prihliadať pri konečnom hodnotení na výsledky z vyšetrenia.
O samotnom počte otázok sa rozhoduje po kompletnom preskúmaní a oboznámení sa s prípadom. Objednávateľ vyšetrenia oboznámi vyšetrujúceho s témou vyšetrenia, následne sa zadáva jediná základná otázka, napr.:
Odcudzil/a vyšetrovaný/á peňažnú hotovosť?
Spôsobil/a vyšetrovaný/á škody na súkromnom majetku?
Mal/a vyšetrovaný/á pomer v minulosti s inou/konkrétnou osobou?
atď.
Na základe požiadavky objednávateľa vyšetrenia polygrafológ v predprípravnej fáze vyberá adekvátnu metodiku testovania. Poskytovaná metóda testovania je medzinárodne uznávaným postupom kladenia otázok vyšetrovanej osobe. Metóda testovania bola vyvinutá americkými polygrafológmi a je uznávaná vo všetkých krajinách, v ktorých sa vyšetrenie detektorom lži vykonáva. Všetky školy, ktoré sa venujú polygrafológii uznávajú uvedené metódy. Pri vyšetrení na detektore lži je na polygrafológovi, akú konkrétnu metódu vyšetrenia si vyberie.
K hlavnej otázke vyšetrovania sa pripravia rôzne ďalšie špecifické otázky. Vyšetrujúci väčšinou dostane od zadávateľa vyšetrenia množstvo otázok, ktoré majú byť pri vyšetrení kladené. Vyšetrujúci následne otázky upravuje tak, aby mohli byť použité pri samotnom vyšetrení. Pri vyšetrení sú otázky formulované tak, aby bolo jasné, či sa konkrétny skutok stal, alebo nestal, či vyšetrovaná osoba hovorí alebo nehovorí pravdu.
Odcudzil/a vyšetrovaný/á peňažnú hotovosť?
Spôsobil/a vyšetrovaný/á škody na súkromnom majetku?
Mal/a vyšetrovaný/á pomer v minulosti s inou/konkrétnou osobou?
atď.
Na základe požiadavky objednávateľa vyšetrenia polygrafológ v predprípravnej fáze vyberá adekvátnu metodiku testovania. Poskytovaná metóda testovania je medzinárodne uznávaným postupom kladenia otázok vyšetrovanej osobe. Metóda testovania bola vyvinutá americkými polygrafológmi a je uznávaná vo všetkých krajinách, v ktorých sa vyšetrenie detektorom lži vykonáva. Všetky školy, ktoré sa venujú polygrafológii uznávajú uvedené metódy. Pri vyšetrení na detektore lži je na polygrafológovi, akú konkrétnu metódu vyšetrenia si vyberie.
K hlavnej otázke vyšetrovania sa pripravia rôzne ďalšie špecifické otázky. Vyšetrujúci väčšinou dostane od zadávateľa vyšetrenia množstvo otázok, ktoré majú byť pri vyšetrení kladené. Vyšetrujúci následne otázky upravuje tak, aby mohli byť použité pri samotnom vyšetrení. Pri vyšetrení sú otázky formulované tak, aby bolo jasné, či sa konkrétny skutok stal, alebo nestal, či vyšetrovaná osoba hovorí alebo nehovorí pravdu.